Berlín - Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) zaradil AfD do kategórie pravicových extrémistov.

Domáca tajná služba oznámila, že podozrenie, že strana vyvíja úsilie namierené proti základnému slobodnému demokratickému poriadku, sa potvrdilo a stalo sa v podstate istým.

"Prevládajúce etnicko-rasové chápanie strany nie je v súlade so slobodným demokratickým základným poriadkom," uviedol bezpečnostný orgán. Jeho cieľom je vylúčiť určité skupiny obyvateľstva z rovnocennej účasti na živote spoločnosti.

"Konkrétne AfD nepovažuje napríklad nemeckých občanov s migračnou históriou z moslimských krajín za rovnocenných členov nemeckého národa, ako ho strana etnicky definuje," uvádza sa vo vyhlásení domácej spravodajskej služby.

Vyhlásenia a postoje strany a popredných predstaviteľov AfD porušujú princíp ľudskej dôstojnosti, vysvetlili podpredsedovia agentúry Sinan Selen a Silke Willems. To bolo rozhodujúce pre hodnotenie, ktoré bolo teraz vykonané.

Viacerí politici to využili ako príležitosť vyzvať na zákaz strany. Úradujúci spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) však varoval pred "unáhlenou prácou".

Dvaja spolupredsedovia AfD, Alice Weidelová a Tino Chrupalla, kritizovali zaradenie ich strany medzi potvrdené pravicové extrémistické strany ako vážny úder nemeckej demokracii.

"Spolková vláda je vo funkcii len štyri dni. Tajná služba už nemá ani predsedu. A kategorizácia ako takzvaný "podozrivý prípad" nebola právne uzavretá," napísali obaja politici v tlačovom vyhlásení distribuovanom v Berlíne.

Napriek tomu je teraz AfD krátko pred zmenou vlády verejne diskreditovaná a kriminalizovaná ako opozičná strana. "Súvisiaci cielený zásah do demokratického rozhodovacieho procesu je preto jednoznačne politicky motivovaný. AfD sa bude naďalej právne brániť proti tomuto hanobeniu, ktoré ohrozuje demokraciu," vyhlásili obaja politici. Odvolávali sa aj na nedávny nárast podpory AfD v posledných prieskumoch verejnej mienky.

Štátne úrady na ochranu ústavy v Durínsku , Sasku a Sasku-Anhaltsku už predtým zaradili príslušné krajinské združenia AfD do kategórie potvrdených pravicovo-extrémistických hnutí.

Po tom, ako médiá vo februári 2021 informovali, že strana ako celok bola kategorizovaná ako podozrivá, musel Úrad na ochranu ústavy na príkaz správneho súdu v Kolíne nad Rýnom čakať približne rok, kým mohol toto hodnotenie zverejniť a stranu podľa toho monitorovať.

V máji 2024 Vyšší správny súd v Münsteri rozhodol, že Úrad na ochranu ústavy správne klasifikoval AfD ako podozrivú pravicovo-extrémistickú organizáciu. Súdny spor naďalej pokračuje.

Využitie prostriedkov spravodajskej služby je povolené už aj v prípade pozorovania ako podozrivého prípadu.

Patrí k nim napríklad využitie takzvaných V-Leuten - osôb s prístupom k interným informáciám. Povolené je aj sledovanie alebo vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov. Pri výbere a použití týchto prostriedkov sa však musí dodržiavať zásada proporcionality.

Prahová hodnota pre použitie takýchto prostriedkov sa znižuje, ak je objekt pozorovania kategorizovaný ako potvrdený extrémista. Na prvý pohľad nemá pozorovanie zo strany BfV nič spoločné so zákazom strany.

Je to preto, že oň môže požiadať len Bundestag, Bundesrat alebo spolková vláda na Spolkovom ústavnom súde. Jeden z týchto troch ústavných orgánov by sa však mohol cítiť povzbudený novým hodnotením domácej spravodajskej služby a podať takúto žiadosť.

Rozhodnutie, ktoré bolo teraz prijaté, vychádza z rozsiahlej správy BfV, ktorá je určená len na interné použitie. Zverejnenie interného pracovného dokumentu, ktorý obsahuje aj zistenia z poslednej volebnej kampane do Bundestagu, sa neplánuje.

Prvá správa bola zverejnená o 10.53 h, posledná aktualizácia o 13.59 h.