Izrael - Izraelské jednotky v pásme Gazy zintenzívnia útoky proti islamistickému Hamasu v uzavretej pobrežnej oblasti po dočasnom zlyhaní dohody o prímerí.

Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir nariadil rozšíriť pozemnú ofenzívu na ďalšie oblasti, oznámila armáda.

Sprostredkovateľské štáty Katar a Egypt oznámili, že zintenzívnia svoje úsilie o obnovenie nepriamych rokovaní medzi oboma bojujúcimi stranami o prímerí.

Hamas tieto snahy privítal a vyhlásil, že je ochotný "okamžite začať kolo nepriamych rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu o sporných bodoch". Cieľom je "trvalé prímerie a úplné stiahnutie" armády.

Všetky informácie o vývojivojny v Gaze, Libanone a Izraeli nájdete tu v spravodajstve TAG24.

"Sme uprostred silnej a neúnavnej operácie," povedal podľa armády šéf izraelskej armády počas návštevy vojenských jednotiek na juhu bojujúcej pobrežnej oblasti.

Ofenzíva má pokračovať, kým sa "nevytvoria podmienky na návrat rukojemníkov a rozhodujúcu porážku Hamasu", povedal.

Teroristická organizácia v súčasnosti stráca kontrolu nad pásmom Gazy. Zamir neuviedol žiadne podrobnosti.

Izraelský minister obrany Israel Katz predtým uviedol, že dal armáde pokyn pokračovať v postupe v pásme Gazy a dosiahnuť všetky deklarované vojnové ciele "bez ohľadu na akékoľvek rokovania".

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby zvýšil núdzovú pomoc pre palestínske civilné obyvateľstvo v pásme Gazy.

Po telefonickom rozhovore Merza s Netanjahuom hovorca vlády Stefan Kornelius uviedol, že je naliehavo potrebné okamžite umožniť prísun dostatočného množstva humanitárnej pomoci do pásma Gazy a zabezpečiť jej bezpečnú distribúciu.

Sprostredkovateľské štáty Katar a Egypt oznámili, že zintenzívnia svoje úsilie o obnovenie nepriamych rokovaní medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v pásme Gazy.

Oba štáty vo vyhlásení uviedli, že chcú zblížiť pozície oboch bojujúcich strán a vyjasniť sporné otázky.

Náčelník izraelského generálneho štábu Ejal Zamir nariadil rozšírenie pozemnej ofenzívy na ďalšie oblasti pásma Gazy.

Oznámila to izraelská armáda po tom, ako šéf armády navštívil jednotky na juhu bojujúceho pobrežného regiónu. "Sme uprostred silnej a neúprosnej operácie," povedal Zamir vojakom.

Podľa izraelskej armády sa jej opäť podarilo zachytiť raketu vypálenú z Jemenu.

Poplašné sirény sa predtým rozozvučali vo viacerých oblastiach Izraela vrátane pobrežnej metropoly Tel Aviv, v okolí Jeruzalema a na okupovanom Západnom brehu. Podľa oficiálnych správ neboli spočiatku hlásené žiadne obete ani škody.

Podľa Hamasu bolo počas izraelských útokov v pásme Gazy v humanitárnych distribučných centrách zabitých celkovo 30 ľudí. Ďalšie desiatky osôb boli údajne zranené.

Humanitárna nadácia Gazy (GHF) to poprela. "Naša pomoc bola dnes distribuovaná bez incidentov," uviedla vo vyhlásení. Od začiatku operácie pred šiestimi dňami bolo celkovo distribuovaných viac ako 4,7 milióna jedál.

"Sme si vedomí fám, ktoré dnes aktívne šíri Hamas v súvislosti s údajnými úmrtiami a zraneniami," pokračovala. "Sú nepravdivé a vymyslené."

Mediálna kancelária Hamasu informovala o izraelskom útoku v nárazníkovej zóne v Rafahu na juhu pásma Gazy, kde nadácia distribuovala pomoc.

Už nejaký čas sa špekuluje, že Izrael sa možno pripravuje aj na útok na iránske jadrové zariadenia.

V Izraeli panujú obavy, že Teherán sa snaží vyrobiť jadrovú bombu, ktorá by mohla ohroziť existenciu židovského štátu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zistila, že množstvo uránu vyrobeného v Iráne, ktorý je takmer vhodný na výrobu zbraní, sa v krátkom čase zvýšilo takmer o 50 %. Netanjahu po tejto správe vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene prijalo opatrenia.

Osobitný vyslanec USA Witkoff teraz predložil vedeniu v Teheráne "podrobný a prijateľný návrh", citoval americký spravodajský web "Axios" a ďalšie médiá hovorkyňu amerického prezidenta Donalda Trumpa Karoline Leavittovú.

Hamas chce, aby sa izraelská armáda po nadobudnutí platnosti prímeria vo väčšej miere stiahla z uzavretého pásma Gazy, ako sa agentúra dpa dozvedela z kruhov Hamasu.

Islamisti tiež chceli stanoviť, že ak sa do 60 dní nedosiahne dohoda o trvalom prímerí, dočasné prímerie sa automaticky predĺži na neurčito, citovala americká spravodajská webová stránka "Axios" informovaný zdroj. Hamas požadoval prímerie trvajúce až sedem rokov, uviedol izraelský predstaviteľ pre denník Times of Israel.

Hlavným sporným bodom však bola požiadavka islamistov na záruky zo strany USA na ukončenie vojny, uviedol Axios. Izraelská vláda premiéra Netanjahua však prímerie, ktoré by ukončilo vojnu, striktne odmieta. Kritici ju obviňujú, že chce z vnútropolitických dôvodov pokračovať vo vojne v pásme Gazy na neurčito.

Návrh USA predpokladá prepustenie 10 rukojemníkov z pásma Gazy a odovzdanie telesných pozostatkov ďalších 18 unesených.

Na oplátku majú byť z izraelských väzníc prepustení palestínski väzni. Hamas je ochotný súhlasiť s týmto jadrom návrhu. Zároveň si však teroristická organizácia kladie ďalšie podmienky.

Ako sa agentúra dpa dozvedela z kruhov teroristickej organizácie, islamisti napríklad požadujú dlhší časový rámec na prepustenie rukojemníkov, ako sa predpokladá vo Witkoffovom pláne.

Cieľom tejto zmeny je zabrániť izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, aby po prepustení prvých desiatich rukojemníkov prerušil rozhovory o trvalom prímerí, ako to urobil počas predchádzajúceho prímeria v januári, informoval denník Times of Israel s odvolaním sa na zdroj zapojený do rozhovorov.

Hamas musí prijať súčasný návrh na prímerie, ktoré bude spočiatku obmedzené na 60 dní a po ktorom by bolo možné už budúci týždeň viesť ďalšie rozhovory o trvalom ukončení vojny v Gaze, napísal Witkoff na X.

Plán však neobsahuje záruku konečného zastavenia bojov - hoci to bola doteraz kľúčová požiadavka Hamasu. Islamisti sa jej zjavne držia.

"Záruky proti obnoveniu agresie" boli Witkoffovi zaslané ako súčasť odpovede, dozvedela sa tlačová agentúra dpa z kruhov Hamasu.

Islamistické hnutie Hamas v pásme Gazy súhlasilo s kľúčovým bodom plánu prímeria, ktorý predložil americký sprostredkovateľ Steve Witkoff (68).

Ako organizácia oznámila na svojom kanáli Telegram, jej odpoveď USA zahŕňa záväzok čiastočného prepustenia izraelských rukojemníkov výmenou za prepustenie palestínskych väzňov Izraelom.

Witkoffov plán predpokladá, že počas 60-dňového prímeria bude Izraelu odovzdaných desať rukojemníkov a telesné pozostatky ďalších 18 obetí Hamasu. Izrael predpokladá, že v súčasnosti je v rukách Hamasu 20 až 23 žijúcich rukojemníkov a najmenej 35 tiel unesených osôb.

Podľa Witkoffovho plánu majú obe strany rokovať o prepustení zvyšných rukojemníkov počas 60-dňového prímeria výmenou za ukončenie vojny. Neexistuje žiadna záruka konečného zastavenia nepriateľských akcií - to však bola doteraz hlavná požiadavka Hamasu. Rozsah, v akom Hamas reagoval na túto časť plánu, zostáva nejasný.

Podľa palestínskych správ zahynulo pri izraelských útokoch v pásme Gazy v priebehu jedného dňa najmenej 60 ľudí.

Ministerstvo zdravotníctva, ktoré kontroluje islamistické hnutie Hamas, tiež informovalo o 284 zranených za posledných 24 hodín. Ministerstvo nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami.

Podľa izraelského letectva podnikli dva útoky na ciele v Sýrii.

Oba boli namierené proti skladom zbraní v blízkosti Latakie na pobreží Stredozemného mora, oznámila izraelská armáda. Jeden z týchto skladov obsahoval rakety určené na ostreľovanie lodí, zatiaľ čo druhý obsahoval rakety protivzdušnej obrany.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva so sídlom v Londýne informovalo, že izraelské nálety zasiahli kasárne v oblasti Latákíja. Došlo k silným výbuchom. Spočiatku neboli k dispozícii žiadne informácie o obetiach alebo zranených.

Americký prezident Donald Trump (78) vyjadril presvedčenie, že vo vojne v Gaze by sa čoskoro mohlo dosiahnuť prímerie.

Bojujúce strany sú "veľmi blízko" k dohode, povedal Trump novinárom v Bielom dome. Šanca existuje. "Dáme vám vedieť ešte dnes alebo možno zajtra," povedal.

Podľa Bieleho domu Izrael prijal návrh USA na dočasné prímerie vo vojne v Gaze. Stále však nie je jasné, či s návrhom bude súhlasiť aj islamistické hnutie Hamas. Podľa Hamasu sa plán stále skúma.

Minister zahraničných vecí Johann Wadephul (62) chce prehodnotiť a prípadne obmedziť dodávky nemeckých zbraní v dôsledku izraelských akcií v pásme Gazy. Politik CDU to oznámil v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung.

Wadephul uviedol, že Izrael musí byť schopný brániť sa nemeckými zbraňovými systémami napríklad aj proti hrozbám zo strany Hútov, Hizballáhu alebo Iránu. "Ďalšou otázkou je, či to, čo sa deje v pásme Gazy, možno zosúladiť s medzinárodným humanitárnym právom. Túto otázku skúmame a na základe tohto skúmania v prípade potreby povolíme ďalšie dodávky zbraní." Na otázku, či by to mohlo viesť k čiastočnému zastaveniu dodávok, vysvetlil: "To je to, čo hovorí znenie."

Podľa palestínskych správ došlo k ďalším úmrtiam pri izraelských útokoch na ciele v pásme Gazy.

Podľa zdravotníckych zdrojov v pásme Gazy zomrelo od včerajšieho večera v napadnutej pobrežnej oblasti najmenej 28 ľudí. Tieto informácie sa spočiatku nepodarilo nezávisle overiť.

To zodpovedá viac ako 23 000 rozdaným potravinovým balíkom, oznámila nadácia. V oblasti sú zatiaľ otvorené tri distribučné centrá nadácie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (47) vyzval na prijatie rozhodnejších opatrení proti Izraelu, ak krajina rýchlo nezlepší humanitárnu situáciu v pásme Gazy.

"Ak v najbližších hodinách a dňoch nedôjde k reakcii, ktorá by spĺňala požiadavky humanitárnej situácie, kolektívny postoj sa musí samozrejme sprísniť," povedal Macron počas návštevy Singapuru. Všetko závisí od rozhodnutí izraelskej vlády.

Macron ďalej povedal: "Dnes je úplne jasné, že nemôžeme dovoliť, aby táto situácia pokračovala." Blokáda humanitárnej pomoci viedla k neprijateľnej situácii na mieste. Prioritou je, aby sa distribuovala voda, potraviny a lieky a aby zranení ľudia mohli opustiť pobrežné pásmo.

Odvtedy izraelská armáda bojuje proti Hamasu v pobrežnej oblasti, ktorá bola odvtedy značne zničená.

Pred necelými dvoma týždňami začala novú veľkú ofenzívu. Odvtedy boli každý deň hlásené desiatky mŕtvych. Deklarovaným cieľom Izraela je úplne zničiť Hamas a oslobodiť posledných rukojemníkov, ktorých extrémisti zadržiavajú. Postup Izraela bol doma i v zahraničí ostro kritizovaný.

Situácia približne dvoch miliónov ľudí v husto obývanom pobrežnom pásme sa dramaticky zhoršila. Podľa Úradu OSN pre núdzovú pomoc je humanitárna situácia "bezútešnejšia ako kedykoľvek predtým". Podľa zdravotníckeho úradu kontrolovaného Hamasom bolo od začiatku vojny zabitých viac ako 54 200 Palestínčanov. Tretinu z nich tvorili maloletí. Údaje úradu nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami.

Hamas nedávno odmietol dočasné prímerie. Požaduje stiahnutie izraelských vojsk z Gazy a trvalé ukončenie vojny.

Osobitný vyslanec USA Witkoff však v stredu v Bielom dome vyjadril optimizmus, pokiaľ ide o šance na možné prímerie a dlhodobejšie mierové riešenie konfliktu.

Hamas potvrdil, že dostal od sprostredkovateľov návrh USA na prímerie.

Palestínska teroristická organizácia vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že návrh "zodpovedne" preskúma. Akákoľvek odpoveď bude "založená na záujmoch palestínskeho ľudu".

Podľa jej vedomostí Hamas s plánom zatiaľ nesúhlasil, uviedla Trumpova hovorkyňa Leavittová. Podrobnosti o súčasnom návrhu neuviedla. USA však vyjadrili nádej, že dôjde k prímeriu. Ak sa dosiahne dohoda, Biely dom to oznámi, povedala Leavittová.

Zatiaľ nie je jasné, či dôjde k novému prímeriu aj v pásme Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa izraelských médií povedal rodinám rukojemníkov, že v zásade súhlasí s novým návrhom osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa na dočasné prímerie.

Hamas je ochotný dohodu prijať, ale "s určitými výhradami", uviedol denník Times of Israel s odvolaním sa na dva nemenované zdroje. Očakáva sa, že rokovania budú pokračovať ešte najmenej niekoľko dní.

Podľa správ izraelských médií Witkoffov nový návrh počíta so 60-dňovým prímerím. Okrem toho by sa v priebehu týždňa malo v dvoch etapách prepustiť desať rukojemníkov zadržiavaných v pásme Gazy.